Niekde v časopriestore sa vznáša Žena. Levituje nad zimnými chodníkmi posypanými smradľavou asfaltovou škvárou, prelieta ponad cestné prechody, prechádza skrz ľudí. A stále sa vznáša. Nielen od šťastia sa dá vznášať. pokračovanie článku
Pampúšik si to vždy vedel zariadiť. Narodil sa do teplého augustového dňa a zo svojej matky si ukrojil bezmála päť kíl. Pampúšik dostal aj meno. A do daru uvrieskanú dvojročnú sestru a plešatého brata, ktorý sa krátko predtým, vo veku jedného roka, pokúsil vedecky dokázať neškodlivosť ortute prehrýznutím teplomera. A keďže sa matka raz a navždy rozhodla skoncovať s rodením pampúšikov, pretože pri priamo úmerne sa zvyšujúcej pôrodnej hmotnosti svojich mláďat by najbližšie mohla priviesť na svet Golema alebo prinajmenšom Erica Cartmana, zostal Pampúšik benjamínkom. pokračovanie článku
Kedysi mu hovorili tatík, ocko... Postupom času to bol oco, otec a posledné roky už len „starý“. Nie, nie je to postarší pán, ktorý celé dni a noci hrdlačí kvôli tomu aby sa jeho nevďačná rodina mala dobre (hoci svojim vekom už ďaleko do sedemdesiatky nemá). Je to príklad smutnej existencie, ktorá si nezaslúži nenávisť (tá by bola dôkazom prehnaného záujmu o jeho osobu a koniec koncov- odoberá príliš veľa energie...). Skôr je osobou poľutovaniahodnou: fotr-lotr. pokračovanie článku
Skončila som školu a v mojom živote nastala prvá bilancia. Počas sladkého ničnerobenia pod Krkonošami sa mi začali vynárať spomienky z detstva. Aj keď nepochádzam z ideálnej rodiny a lá reklama na corn flakes, či oplátky Opavia, predsa som v detstve zažila mnoho krásnych okamihov, ktoré stoja za to. pokračovanie článku
Ako pubertiačka som rozmýšľala nad definíciou lásky. Chcela som ju vtesnať do gýčovitých môt, ktoré medzi nami dievčatami kolovali v pamätníčkoch. Aj ja som mala predstavu princa na bielom koni, kvôli ktorému si budem musieť veľa vytrpieť, ale ktorý nakoniec bude len môj a budeme spolu šťastní až do smrti. pokračovanie článku
Konečne som sa odhodlala písať. Trvalo mi to pekné tri mesiace. V podstate som však ani písať nemala kedy. Na poslednú chvíľu som odovzdala diplomovku a potom šups, učiť sa na štátnice, na čo som, ako každý správny študent nemala ani trochu chuť. Dotlačilo ma k tomu až to, keď som sa po odovzdaní diplomovky stretla na intráku s mojou kamarátkou a zistila som, že úroveň jej vedomostí ďaleko presahuje tú moju. pokračovanie článku
27 rokov, 175 centimetrov a 31 zubov
277642504 / aktuálne: 
smekalovablog.sme.sk
| << < Marec 2010 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 |
| 08 | 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
| 29 | 30 | 31 | ||||
